Prvé aktivity smerujúce k vzniku funkčného združenia slovenských producentov kinematografických a audiovizuálnych diel sa objavili v polovici 90-tých rokov minulého storočia, keď slovenskí filmoví a audiovizuálni producenti po prvý krát založili asociáciu, ktorej cieľom bolo predovšetkým podporovať ich aktivity smerom do zahraničia, nakoľko vedenie ministerstva kultúry a slovenská vláda odmietali akékoľvek iniciatívy nezávislých producentov súvisiace so systémovou zmenou audiovizuálneho prostredia. Ministerstvo kultúry v tom období v tejto oblasti sústredilo takmer výhradne svoju podporu privatizácii Slovenskej filmovej tvorby, vzniku akciovej spoločnosti Koliba štúdio a následne projekty tohto subjektu aj majoritne podporovalo. Malo aj dôvody, počas „divokej" privatizácie skončil tento podnik v rukách vysokopostavených funkcionárov vládnucej strany HZDS a deti vtedajšieho predsedu vlády.
Druhou prioritou audiovizuálnej politiky a aktivít vtedajšej vlády bolo presadzovanie podpory vedeniam a projektom Slovenskej televízie s vyhranenou straníckou orientáciou najmä voči vládnucej strane HZDS. Asociácia slovenských filmových producentov (ASFP) teda pôsobila aj v období najhlbšej krízy slovenského audiovizuálneho prostredia po roku 1989, t.j. v rokoch 1995 až 1998, hoci nenašla dostatok zdrojov a napokon ani energie na rozvoj svojej činnosti.
Vznik tohto združenia, aj napriek uvedenému bol jedným z momentov, ktoré napokon priniesli síce pomalé - a z pohľadu objemu finančných prostriedkov neveľké - ale predsa len štrukturálne zmeny v audiovizuálnej oblasti na Slovensku. Nezávislí filmoví a audiovizuálni producenti, a to nielen členovia ASFP, produkovali v tom období už väčšinu nehranej nezávislej tvorby, teda najmä celovečerné filmy pre kiná a to zväčša s minimálnou alebo takmer žiadnou podporou zo slovenských verejných, či štátnych zdrojov a slovenskej verejnoprávnej televízie.
Hoci išlo kvantitatívne o podstatne menší počet diel v porovnaní s prvou polovicou deväťdesiatych rokov, keď vznikli desiatky krátkometrážnych a niekoľko celovečerných projektov – väčšinu však vyrobili a copyright spravovali, či vlastnili najmä štátne spoločnosti a konkrétne Slovenská filmová tvorba - bola to zásadná zmena.
Spôsob podpory (alebo presnejšie absencie akejkoľvek systémovej podpory) tvorby a realizácie audiovizuálnych projektov sa po rozpade štátneho monopolu na Slovensku prejavil úpadkom predovšetkým kvantity tvorby a v štatisticky najnižších číslach produkcie audiovizuálnych diel v Európe (v krajinách dnešných členov Európskej Únie).
Slovenskí filmoví a audiovizuálni producenti združení v ASFP iniciovali a ovplyvňovali pozitívne zmeny v audiovizuálnom prostredí na konci deväťdesiatych rokov. Logickým výsledkom týchto iniciatív bol vznik Slovenskej asociácie producentov v audiovízii (SAPA) ako nezávislej spoločnosti s právnou subjektivitou založenej ako združenie právnických a fyzických osôb podľa zákona č.83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.
Zakladajúci členovia občianskeho združenia SAPA boli takmer totožní s členmi ASFP a 7.11.2000 sa dohodli na spoločných cieľoch a znení Stanov. Jedným zo základných cieľov bol vznik organizácie pre kolektívnu správu práv výrobcov audiovizuálnych diel na území Slovenskej republiky v zmysle platných autorsko-právnych predpisov a medzinárodných zmlúv.
SAPA požiadala o vydanie uvedeného oprávnenia/licencie na výkon kolektívnej správy práv výrobcov zvukovo-obrazových záznamov (dnes audiovizuálnych nosičov) dňa 11.7.2001. Toto Oprávnenie umožnilo zahájiť budovanie prvej organizácie kolektívnej správ výrobcov zvukovo-obrazových záznamov a audiovizuálnych diel na Slovensku po prvýkrát v histórii slovenskej audiovizuálnej tvorby.
V roku 2013 získala SAPA nové Oprávnenie rozšírené pre výkon kolektívnej správy práv výrobcov audiovizuálnych diel – filmových producentov.
V Auguste 2016 získala SAPA oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv k audiovizuálnemu dielu a audiovizuálnemu záznamu vo viacerých oboroch kolektívnej správy, ktoré jej umožňuje realizovať výkon kolektívnej správy v tejto oblasti tak ako je zvykom v krajinách Európskej Únie, s ktorými SAPA už roky nielen spolupracuje, ale je riadnym alebo zakladajúcim členom všetkých relevantných organizácii spravujúcich práva výrobcov audiovizuálnych diel v celej Európe.
Okrem výkonu kolektívnej správy práv producentov audiovizuálnych diel a audiovizuálnych záznamov však pre slovenských filmových a audiovizuálnych producentov počas celého času existencie OZ SAPA bolo a je najdôležitejšou, najzásadnejšou aktivitou a cieľom SAPA úsilie, aktivity a konkrétne riešenia smerujúce k dosiahnutiu systémových zmien v slovenskom audiovizuálnom prostredí a to najmä v oblasti podpory a rozvoja slovenského audiovizuálneho umenia, kultúry, prostredia a aktivít slovenských producentov smerujúcich k vybudovaniu funkčného komplexného audiovizuálneho priemyslu v paralelnej podobe a rozsahu ako ho poznáme v ostatných stredoeurópskych krajinách a takmer vo všetkých krajinách Európskej Únie.
SAPA tieto aktivity vykonáva najmä tým, že:
- poskytuje členom SAPA konzultácie v otázkach súvisiacich s ochranou ich práv
- spolupracuje s organizáciami kolektívnej správy práv autorov a výkonných umelcov, s profesijnými organizáciami a združeniami umelcov v audiovizuálnej oblasti, s vedeckými a odbornými ústavmi, s vysokými školami a ďalšími vzdelávacími inštitúciami, ako aj s odbornými pracovníkmi v oblasti autorského práva
- predkladá partnerským organizáciám, fondom, ďalším orgánom a inštitúciám návrhy a projekty na riešenia a opatrenia v oblasti rozvoja a podpory audiovizuálnej kultúry a priestoru, tvorcov a výrobcov audiovizuálnych diel.
- Vyvíja svoje vlastné projekty na podporu a rozvoj slovenského audiovizuálneho prostredia najmä tvorby a jej prezentácie, z časti pomocou Fondu SAPA a z časti ďalších výnosov a príjmov OZ SAPA.