Rozhovor s Marianom Urbanom, producentom filmu JÁ, OLGA HEPNAROVÁ

fotoV ako štádiu prípravy ste vstúpili do projektu, na ktorom scenáristická a režisérska dvojica pracovala päť rokov pred prvou klapkou?

Tomáš a Peter nás oslovili asi štyri roky pred nakrúcaním vo chvíli, keď mali k dispozícii cca 100 000 € zo Statního fondu kinematografie, prísľuby vecných vstupov od niekoľkých českých partnerov a záujem poľskej spoločnosti o koprodukciu. Media Brigade už mala za sebou projekt, ktorý bol poľskou nomináciou na Oscara a predstavu o poľskom spolufinancovaní projektu, ktorá mi takmer vyrazila dych. Rokovania boli dosť zložité a v jednej chvíli mi naši autori navrhli, aby sme sa stali aj výkonným producentom projektu. Black Balance, čo bola ich producentská značka, nemala za sebou žiaden projekt a už vôbec nie celovečerný uvedený v kinách. Aj skúsenosti s týmito činnosťami sa u autorov blížili k nule. O to väčší však bol ich entuziazmus, ambície a aj bystrosť. Prakticky v každom štádiu vývoja financovania a prípravy nakrúcania zareagovali správne a to bol jeden zo základných kameňov úspechu spolupráce a dnešného výsledku.

Ste nielen producent, ale aj scenárista a dramaturg. Zasahovali ste do scenára? A boli o generáciu mladší debutanti ochotní počúvať vaše pripomienky?
Pravdaže. Bez toho, aby som nevyslovil svoj názor na akýkoľvek scenár, do žiadneho projektu nevstupujem. V niečom je to zlé, v niečom dobré. V tomto prípade scenár takmer ničím nepripomínal texty, ktoré som čítal v súvislosti s projektami situovanými do československej histórie, ale považoval som to nielen za odvážne, ale aj logické, pretože autori začiatok 70. rokov nezažili a jednou z ich základných ambícií bolo nakrútiť príbeh vychádzajúci z historickej skutočnosti, ale súčasný s čo najuniverzálnejšou výpoveďou. Generačný problém podľa mňa neexistoval i preto, že český dramaturg, ktorý s nimi vyvíjal projekt od samého začiatku, je môj rovesník. Keď sme si pomenovali, ako si predstavujeme budúci film - a teda, pracovne to bola od začiatku existenciálna dráma - a keď som pochopil, ktoré názory a pripomienky sú ochotní si osvojiť či prijať, bola to v niečom riskantná, ale zase niečom obohacujúca spolupráca.

Artová dráma vznikala v česko-slovensko-poľsko-francúzskej koprodukcii. V čom bol vklad slovenskej strany?
Slovenský vklad bol mnohostranný. Okrem zabezpečenia finančnej podpory z Audiovizuálneho fondu a vecných vstupov či vlastných investícií našej spoločnosti to bola predovšetkým podpora pri všetkých rozhodujúcich krokoch k získaniu ďalších prostriedkov na realizáciu. A v krízových situáciách, najmä mesiace pred a na začiatku nakrúcania – ale napokon i realizácia niektorých činnosti, ktorú v tej chvíli českí producenti nedokázali zabezpečiť.

Ešte žiaden český či slovenský film neotváral sekciu Panorama na prestížnom festivale Berlinale. Čo vám prebehlo mysľou, keď ste sa o tejto pocte dozvedeli?
Otvárací film na Berlinale v druhej najprestížnejšej sekcii Panorama bol satisfakciou nielen pre mňa, ale aj pre slovenskú kinematografiu. Pri takejto téme a pri tomto druhu filmu to bolo aj obrovské prekvapenie.

Film prešiel viac ako 60 medzinárodných festivalov, v zahraničí získal tucet ocenení. Tušili ste, že sa dočká až takej odozvy?
Po Berlíne a prvých zahraničných kritikách bolo viac-menej isté, že po viacerých veľmi pozitívnych zahraničných prestížnych médiách to bude úspech, ktorý som v prvom okamihu, kedy som dostal scenár do ruky, pravdaže netušil. Ale že to bude z tohto pohľadu za posledné obdobie najúspešnejší český a slovenský film, predpokladať to bolo prakticky nemožné. Navyše licencia na šírenie filmu je poskytnutá do tuctu európskych štátov a zatiaľ mimo kontinentu aj do USA a Južnej Ameriky.

Do slovenských a českých kín pritiahlo výrazne štylizované dielo viac ako 65 tisíc divákov. Aký ohlas vyvolal u poľského publika?
Poľský distribútor je obrovský fanúšik tohto filmu a urobil, čo bolo v jeho možnostiach. Posledné výsledky ešte nepoznáme, keďže distribúcia sa začala ešte len v januári tohto roku, ale prognózy naznačujú, že by to mohlo byť okolo 20 000 divákov, čo je pre československý artový film v Poľsku veľmi dobrý výsledok.

Čím si vysvetľujete mimoriadny záujem o rôzne formy distribúcie v Severnej i Južnej Amerike aj Ázii?
Mám pocit, že vo všetkých civilizovaných krajinách - je jedno na akom kontinente - je o výnimočné filmy s výnimočnými a univerzálnymi témami v istej cieľovej skupine divákov mimoriadny záujem. A schopnosť vnímania zložitých vrstevnatých príbehov je tiež univerzálna. Navyše, základný problém, ktorý film otvára, je vlastný v istom štádiu vývoja takmer každému mladému človeku bez rozdielu rasy, farby pleti, náboženstva, a pod. Len drvivá väčšina mladých ľudí rieši tieto problémy inak, ako Olga Hepnarová. Našťastie.

Do francúzskej kinodistribúcie vstupovala Já, Olga Hepnarová v čase teroristického útoku v Nice. Ovplyvnila tragická udalosť divácky záujem?
Osobne si myslím, že vo Francúzsku teroristický útok v Nice nemal prakticky žiaden vplyv na návštevnosť. Dokonca v Nice, kde sa premietal asi týždeň po tejto udalosti, ho ani nestiahli z kín. Ale napríklad v Austrálii - ak mám presne informácie - po teroristickom útoku v Sydney ho na festivale nepremietli. Je to absurdné, z istého pohľadu ale logické a vypovedá to o osobnostných postojoch organizátorov takýchto prehliadok.

Beriete už nominácie na ceny (sedem na Cenu českej filmovej kritiky, osem na Českého leva, päť na Slnko v sieti) za ocenenie práce celého tvorivého tímu, alebo sa ,,ráta" až definitívny verdikt?
Pri takom množstve zahraničných ocenení, samozrejme, poteší aj domáci úspech. Drvivá väčšina tvorcov, ale i ľudí, ktorí sa o film zaujímajú, považuje za úspech až definitívny výsledok a nie nominácie. Štyri ceny zo siedmych od českých kritikov a dve od českých akademikov svedčia o tom, ktoré kvality tá-ktorá cieľová skupina uprednostňuje. Dôležité je podčiarknuť, že počet všetkých nominácií českých kritikov bol sedem. Slnko v sieti je iná téma, ale vzhľadom k tomu, že naša Asociácia je partnerom udeľovania tejto ceny, nemôžem si dovoliť žiaden komentár.
Slnko v sieti za réžiu filmu však svojim spôsobom hovorí za všetko.

Pripravila: Jena Opoldusová